Lokalita Háj Nicovô je oddychová zóna, oáza pokoja v srdci Liptova. Jedinečná poloha Hája, ktorý dosahuje výšku 748 m n. m., týčiaceho sa nad mestom, z neho robí jeden z najkrajších vyhliadkových bodov. Po nenáročnej vychádzke poskytuje výhľad, ktorý patrí k emotívne veľmi silným zážitkom, kde scenérie hôr a vodnej plochy Liptovskej Mary sú neopakovateľné v závislosti od ročného obdobia, počasia a svetelných podmienok.
V minulosti sa po jeho úbočiach spúšťali prví mikulášski lyžiari, bol tu postavený prvý skokansky mostík v Liptove, konali sa tu aj školské plesy či majálesy. Háj zároveň slúžil ako pasienky pre chov dobytka a od 50. rokov minulého storočia bol zalesňovaný do dnešnej podoby.
V blízkosti lesoparku Háj-Nicovô prechádza regionálna cyklotrasa. Smeruje z Liptovského Mikuláša do Žiarskej doliny, s odbočkou na vrchol Haja a možnosťou oddychu v cykloprístrešku. Cyklotrasa nadväzuje na ďalšie cyklotrasy vedúce popod Západne Tatry.
Zaujímavosťami lesoparku Háj-Nicovô patrí náučný chodník VOJENSKÁ HISTÓRIA, ktorý dokumentuje boje o Liptovsky Mikuláš počas 2. svetovej vojny. Vedie k pamiatkovo chránenému Pietnemu areálu s pamätníkom a najväčším vojnovým cintorínom československých vojakov v bývalom Československu. Je vybudovaný na miestach, kde sa konali druhé najťažšie boje na Slovensku.
Pamätník aj hroby na jeho vrchole sú národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 397-1 až 3.
K ďalším atrakciám lesoparku patria aj bežecké trasy. Tie sú pomenované po známych mikulášskych športovcoch, Michalovi Martikánovi (vodný slalom) a Petre Vlhovej (slalom, zjazd). Michal Martikán je prvý olympijský víťaz v novodobej histórii Slovenska. Petra Vlhová sa v roku 2011 stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome do 18 rokov.
Zo zaujímavostí na území lesoparku by sme sa pozastavili v pradávnej histórii. Verili by ste, že počas výstupu na kopec Háj-Nicovô kráčate po hlbokom morskom dne? Stratené liptovské more bolo najskôr plytké a prekypovalo životom. Svedčí o tom množstvo zachovaných skamenených organizmov, ktoré si môžete prezrieť v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v historickom centre Liptovského Mikuláša. Napríklad aj zub žraloka, ktorý na Háji vykopal známy mikulášsky geológ Ján Volko-Starohorský.
Ekosystém lesa na Háji-Nicovô je taktiež úchvatný. Rastie tu zmiešaný les s dominantným zastúpením smreka obyčajného, brezy previsnutej, smrekovca opadavého, borovice lesnej, bazy čiernej a liesky obyčajnej.
Lesy Liptova boli vždy plné živočíchov. K typickým obyvateľom lokality Háj-Nicovô patrí diviak lesný, líška hrdzavá, veverica stromová, sova lesná, ďateľ veľký, skokan hnedý, vretenica severná a mnoho ďalších.
Flóra lesoparku je druhovo bohatá a výnimočná. Na okraji zalesnenej časti Hája rastie topoľ čierny, ktorého vek sa odhaduje na viac ako 110 rokov a obvod jeho kmeňa dosahuje 5,7 m. Je súčasťou ekosystému lesa, v ktorom sú živé a neživé zložky prostredia poprepletané rôznymi vzájomnými vzťahmi. Tento topoľ je preto právom zaradený do zoznamu chránených stromov Slovenska.