Cifruša bezkrídla

Cifruša, ktorá patrí medzi bzdochy, má viacero prezývok. Kým jedni ju volajú električka kvôli nápadnému červenému sfarbeniu, ďalší jej prisúdili označenie sanitka či dokonca hrobárik, lebo sa neraz vyhrieva aj na pomníkoch za bránami cintorína. Nečudo, že pri toľkých ľudových pomenovaniach sa na to pravé – odborné – celkom zabúda.

Hovorí sa, že keď sa objavia, jar je už definitívne tu. Ako stravník nie je cifruša prieberčivá. Ak si môže vybrať, pochutí si na sladkých šťavách plodov lipy, agátu či slezu. Príležitostne sa kŕmi aj živočíšnymi šťavami – vyciciava mŕtvy hmyz.

Cifruše sa rozmnožujú od apríla do konca mája. Samičky vylučujú feromóny, ktorými vábia nádejných partnerov. Samce ich potom nasledujú ako v tranze. Keď partnerka privolí, samček do nej vloží svoje pohlavné ústrojenstvo, ktoré v tele partnerky pevne drží, takže ploštice zostanú spojené zadočkami. Určite ste na jar už veľakrát videli dve spojené „električky“, ktoré však nezostali nehybné, ale lozili hore-dolu.

To samička, väčšia a mocnejšia ako jej partner, zrejme vycítila hrozbu a snažila sa partnera odtiahnuť do bezpečia. Cifruša svojho druha ťahá z miesta na miesto aj preto, že sa snaží nájsť ideálne miesto, kam by mohla uložiť čerstvo oplodnené vajíčka. Z vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré ešte nedokážu predátori odstrašovať farebným telíčkom, a tak vylučujú nevoňavý sekrét, ktorým sa bránia proti nepriateľom.

Viete, že?
Cifruša odstrašuje nepriateľov svojím sfarbením. Vrchná strana tela je sýtočervená a ozdobená čiernou kresbou. Dva väčšie čierne fliačiky uprostred chrbta majú pripomínať oči. Ich úlohou je odstrašiť predátorov – vtáky. Tie si vždy dvakrát rozmyslia, či sa ulakomia na hmyz s takým „vytrešteným pohľadom“.