Ďateľ veľký

Z ďatľov, ktoré žijú u nás, ide o pomerne bežný druh. Na Slovensku sa vyskytuje v lesoch od nížin až po hornú hranicu lesa. Vyskytuje sa aj v parkoch a záhradách.

Charakteristický je čierno–bielym telom a červeným spodkom chvosta. Na lopatkách má veľké biele škvrny. Samček má červenú škvrnu na záhlaví, samička nie. Počas letu ho môžeme spoznať podľa toho, že lieta vo vlnkách.

Dobre šplhá po stromoch, čo mu umožňujú silné nohy, na ktorých má dva prsty vpredu a dva vzadu a pevný chvost.

Charakteristické preň je rýchle a prudké bubnovanie do kôry stromov. Má na to dokonale prispôsobený zobák. Najintenzívnejšie bubnuje na jar, ešte pred hniezdením, aby si vymedzil svoje teritórium. Na to si vyhliadne nejaký suchý a dobre rezonujúci konár alebo kmeň stromu. Počas hniezdenia žije v páre, ostatnú časť roka samostatne. Hniezdi v dutinách stromov, ktoré si vytesáva sám. Vytesané dutiny sú veľmi prospešné, pretože slúžia aj iným druhom, ktoré nie sú schopné samé si dutiny vytesávať.

Ľudovo mu hovoríme aj „lekár stromov“. Živí sa podkôrnym hmyzom, ktorý vyťahuje dlhým lepkavým jazykom s háčikmi na konci. Okrem hmyzu mu chutia aj semená a plody, na ktoré niekedy zalieta do záhrad na kŕmidlá.

Viete, že?
Ďatle sú jediné druhy vtákov, ktoré dokážu tesať do tvrdých stromov. Vedci dokázali, že pri bubnovaní pohybujú hlavou rýchlosťou až 6 metrov za sekundu a prekračujú pri tom silu gravitácie viac než tisícnásobne a ich mozog zostáva nepoškodený. Ako je to možné? Majú dlhší mozog vo vertikálnom smere, a tak sa môže záťaž lepšie rozložiť. Medzi mozgom a lebkou majú veľmi malý voľný priestor, ktorý zabraňuje mozgu narážať na lebku. Špeciálna jazylka pôsobí ako ochranný obal. Kosti okolo mozgu majú špongiovú štruktúru a pôsobia ako pancier.