Lajniak lesný
Anoplotrupes stercorosus
Chrobák patrí do čeľade skarabeusovitých (Scarabaeidae), veľkosť 20-30 mm, telo má oblé, tvrdé a tmavé, niekedy s modrými odleskami. Trus je pre neho potravou a slúži aj ako pomyselný inkubátor pre chrobačie potomstvo. Veľmi rýchlo vycíti arómu čerstvého trusu, takže je len otázkou času, kedy sa pri ňom zhromaždia ostatné lajniaky.
Samčekovia majú na nohách takzvané zuby, ktorými si pomáhajú pri preprave trusu. Od slávneho skarabea sa líšia v tom, že lajniak nekotúľa trus v guličke zadnými nohami, ale ho naberá do predných nôh. Samičkám tieto tzv. zuby chýbajú.
Párik lajniakov sa na rodičovstvo pripravuje uprostred jesene. Pod čerstvým hovienkom urobia tridsať až päťdesiat centimetrovú chodbu a jej dno vystelú trusom. V ňom vyhĺbia čosi ako komôrku, otvor vo veľkosti lieskovca, kam samička nakladie jedno vajíčko. Potom spoločne takmer celú chodbu vyplnia ďalšou dávkou výkalov.
Ak budete niekedy v prírode a nájdete trus alebo kravinec, pozrite sa naň zblízka. Všimnite si okolo neho akúsi mozaiku – veľa malých dierok v hline. To si lajniaky vybudovali sieť chodbičiek v blízkosti zdroja potravy. Do týchto komôrok postupne zaťahujú kúsky trusu, takže výkal pomaly mizne z povrchu zeme. Chrobáky sa pustia do hostiny až v dierach, aby ich pri negustióznej činnosti nikto nevidel. Ak je pekné počasie, vyliezajú zo svojho úkrytu opakovane, aby si doň nanosili ďalšie čerstvé zásoby.
Viete, že?
Trus alebo kravinec býva zdrojom rôznych nákaz. Je známe, že vo výkaloch sa nachádza množstvo baktérií, ktoré by sa na vzduchu nekontrolovateľne množili. Lajniak im to neumožní, spracuje ich a zároveň pohnojí aj pôdu.