Mravec lesný

Mravce spolu s osami patria medzi blanokrídlovce. Nové mraveniská zakladajú tak, že samce a samičky odletia zo starého hniezda, aby sa osamostatnili. Po párení mravcov, ktoré potom nastane, samce hynú. Samičkám odpadnú krídla a vyhľadávajú vhodné miesto na budovanie nového mraveniska.

Kráľovná mravca sa sama stará o prvú znášku vajec a dozerá aj na larvy, kým nedospejú. Z nich sa vyliahnu prvé robotnice nového mraveniska. Kráľovná už potom nerobí nič iné, iba znáša vajíčka. Keď sa raz spárila, môže klásť oplodnené vajíčka až do konca života. Keď vzniklo dobré mravenisko, čoskoro sa v ňom začnú zjavovať okrídlené samce a samičky. Tie potom odlietajú, aby založili novú kolóniu. V jednom mravenisku žije asi 800 000 mravcov.

O mravcoch je známe, že sa zaoberajú aj „chovom dobytka“, chovajú si vošky, o ktoré sa starajú – chránia ich a doja. Primárnou potravou je sladký sekrét vošiek, ale lovia aj bezstavovce, ako je hmyz a pavúky. Trasy, na ktorých hľadajú potravu, môžu byť až 100 metrov dlhé.

Mravcovi patrí rekord – najlepší vzpierač a prepravca. Mravec, ktorý váži len 8 miligramov, dokáže zdvihnúť a preniesť korisť alebo rôzne predmety až 31 ráz ťažšie. So svojím nákladom vyhľadáva najpohodlnejšie cestičky, pričom ale nestráca orientáciu. Ak sú korisť alebo predmet priveľmi ťažké, mravce ich v dokonalej súhre prenesú spoločne.

Viete, že?
Ľudia už oddávna využívali mravce na liečenie reumy, presnejšie povedané, ich produkt – kyselinu mravčiu. Liečitelia odporúčali vkladanie reumatických končatín priamo do mraveniska. Táto trochu bolestivá liečba bola účinná, no bolo potrebné poznať mieru pôsobenia mravcov, presnejšie povedané, ich produktu – kyseliny mravčej. Väčšinou sa počítalo do päťdesiat, aby sa pacient nepredávkoval.