Sova lesná

Sova lesná je pomerne hojný druh sovy s guľatou hlavou a kratším chvostom. Na hlave má veľké čierne oči. V prírode ju môžeme vidieť v dvoch farebných formách – v hrdzavej aj sivej s rôznymi prechodmi, ktoré ju dokonale maskujú pri oddychu v korunách stromov.

Obľubuje staré listnaté a zmiešané lesy, väčšie parky na celom území Slovenska, od nížin až po hornú hranicu lesa. Môže sa vyskytovať všade tam, kde má vhodné podmienky na úkryt napr. v podobe starých stromov.

Na hniezdenie vyhľadáva rôzne dutiny bútľavých stromov, povaly rôznych chát, posedy, skalné výklenky, ale ochotne využíva aj nainštalované búdky.

V čase párenia sa samec ozýva charakteristickým a nezameniteľným „hú – hu – hu – hu – hu – hú“. Samca možno počuť po zotmení, v noci a niekedy aj za bieleho dňa.

Keďže sova lesná je veľmi teritoriálna (na hniezdisku sa zdržiava celý rok), v blízkosti hniezda je veľmi agresívna. Jej prítomnosť môžu niekedy prezrádzať aj varovné volania malých spevavcov, ktoré ju pri jej objavení obklopia.

Jej potrava je rôzna v závislosti od jej dostupnosti. Loví drobné hlodavce, drobné vtáky, ale aj obojživelníky, hmyz a iné bezstavovce. Svoju korisť loví z vyvýšeného miesta alebo z nízkeho pátracieho letu za šera a v noci.

Viete, že?
Sovy majú vynikajúci sluch, asi 50-krát lepší ako má človek. Využívajú pri ňom kožné záhyby, akési ušné boltce ukryté v perí. Okolo očí majú lúčovito postavené perie – tzv. závoj, ktorý slúži na sústreďovanie zvukových vĺn pri identifikácii polohy koristi. Sluchom tak dokážu lokalizovať korisť s presnosťou na jeden stupeň. Okrem toho majú aj vynikajúci zrak. Vďaka veľkému množstvu svetlocitlivých buniek vidia aj za zhoršených svetelných podmienok, no v úplnej tme nevidia. Svojimi očami nemôžu pohybovať a ich zorné pole je len 160 °, čo vyvažujú veľkou pohyblivosťou hlavy, dokážu ju otočiť až o 270 °.