Srnec lesný

Zaradenie: cicavce

Veľkosť: 0,9 – 1,3 m, 20 – 32 kg

Dĺžka života: 10 rokov

Ohrozenie: LC – najmenej ohrozený

Je najmenším európskym zástupcom čeľade jeleňovité. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov, no najviac mu vyhovuje otvorená krajina s menšími lesíkmi, krovinami, lúkami a poliami. Cez leto má jeho srsť červeno-hnedý až hrdzavý odtieň, v zimnej srsti je sivohnedý. Srnčatá majú po narodení svetlé škvrny, ktoré v auguste miznú.

Srnec má spomedzi všetkých druhov parohatej zveri na našom území najmenšie parožie. Od októbra do novembra srnec svoje parožky zhadzuje. Nové, rastúce v marci až apríli, sú spočiatku pokryté jemnou zamatovou vrstvou, nazývajúcou sa lyko. Najvýznamnejším predátorom tohto druhu je rys ostrovid (Lynx lynx).

Srnec na nebezpečenstvo upozorňuje hrubým hlasom, ktoré pripomína aj štekanie psa. Svojho soka ním tiež varuje pred vstupom do obsadeného teritória, ktoré si označuje výlučkom pachových žliaz. Rozmnožovanie (ruja) prebieha v júli a auguste. Koncom mája až začiatkom júna sa srne rodia 1 – 2 mláďatá.

Asi 2 týždne po narodení zostávajú ukryté na ležovisku, s matkou sú len počas cicania. Navzájom sa dorozumievajú jemným pískaním. Mláďatá nemajú po narodení žiaden pach, a preto sú pred predátorom kryté aj keď ležia v poraste alebo na poli. Práve preto sa mnoho mláďat stáva obeťou nevedomých ľudí, ktorí s cieľom zachrániť naoko opustené mláďa, spôsobia viacej škody ako úžitku.

Viete, že?
U srny dochádza k tzv. utajenej gravidite (latentná gravidita) - vývin zárodku trvá asi 5 mesiacov, ale oplodnené vajíčko sa do decembra nevyvíja, a tak sa mláďatá rodia koncom mája až začiatkom júna (čiže až 10 mesiacov po ruji).