Straka čiernozobá

Nezameniteľný vtáčí druh s nápadne dlhým chvostom a charakteristickým čierno-bielym sfarbením. Výrazne čierne sfarbenie na krídlach a chvoste má zeleno-modrý kovový lesk, ktorý sa mení v závislosti od dopadu slnečného žiarenia. Vyskytuje sa na celom území Slovenska od nížin až po vysšie polohy. Obľubuje otvorenú krajinu s lúkami, pasienkami a remízami, ale aj parky, sady a záhrady. Patrí medzi stále vtáky. Samec a samica sa navzájom neodlišujú.

Straka radí medzi spevavce. Jej typický škrekot je však vzdialený od spevu najkrajších spevavcov, ktorými sú napríklad drozd alebo slávik. Jej zvukový prejav je podobný rapotaniu „ček-ček-ček-ček“. Zvuk, ktorý straka vydáva, by sme mohli napodobniť trasením zápalkovej škatuľky, ktorá nie je úplne naplnená. Na druhej strane straka tiež patrí medzi krkavcovité vtáky a oplýva neuveriteľnou inteligenciou.

Dokáže sa rýchlo učiť napodobňovať rôzne zvuky. Je veľmi plachá a ostražitá, ale pritom aj zvedavá až „drzá“. Okrem toho ju ľudia už od pradávna považujú za prešibanú „zlodejku“, ktorá pokradne všetko, čo sa leskne.

Aj medzi poľovníkmi má povesť „ničiteľky” cudzích hniezd. Spája sa to možno s tým, že sa živí vajíčkami a mláďatami iných vtákov. Na druhej strane sa živí hmyzom aj škodlivým, mäkkýšmi, hlodavcami, rôznymi semenami a plodmi, zdochlinami a aj odpadkami. Takže jej postavenie v prírode má svoj význam a zmysel, pretože v nej pomáha udržiavať rovnováhu.

Viete, že?
Stračie hniezdo je priam umelecké dielo. Nachádza sa vysoko v korunách stromov alebo kríkov. Je zhotovené z konárikov, spevnené blatom, vystlané korienkami, trávou ale aj chlpami. Často ho zdobí strieška z tŕnitých konárikov, čo robí straku v tomto smere jedinečnou. (kresba hniezda T. Kizek).