Veverica stromová
Sciurus vulgaris
Zaradenie: cicavce
Veľkosť: 20 – 27 cm, chvost 15 – 18 cm, 200 – 400 g
Dĺžka života: 5 – 6 rokov
Ohrozenie: LC – najmenej ohrozený
Je druhom dokonale prispôsobeným na pohyb v korunách stromov. Silné prsty s pazúrikmi pomáhajú pri šplhaní, huňatý chvost jej pri manévrovaní vo vzduchu slúži ako kormidlo a padák. Chvost môže tvoriť až 75 percent celkovej plochy jej tela. Zo stromu na strom dokáže preskočiť až 4-metrovú vzdialenosť. Sfarbenie je hrdzavé, šedohnedé, tmavohnedé až čierne, ušnice zdobia štetinky.
Je denným živočíchom, ktorý je najaktívnejší ráno a podvečer.
Väčšinu svojho dňa strávi pri hľadaní potravy. Patrí medzi hlodavce. Jej potravu tvoria potravy rôzne semená, oriešky, lesné plody, ale aj huby. Veverica je aktívna aj v zime, teda nehibernuje. Svoju aktivitu v zime znižuje a to najmä v nepriaznivom období. Na zimu si robí zásoby potravy v dutinách stromov alebo v zemi, ktoré vďaka dobrému čuchu a svojej pamäti ľahko nájde.
Žije v lesoch rôzneho druhu, okrem nich obýva parky, cintoríny, záhrady a stromoradia so starými stromami. V korunách stromov si buduje hniezda z vetvičiek, machu, trávy a lístia. Využíva tiež opustené hniezda vtákov alebo dutiny stromov. Vrh je najčastejšie dvakrát ročne. Rodí najčastejšie 3-5 mláďat. Je samotárom, ktorý si svoje územie o rozlohe niekoľkých desiatok hektárov pred ostatnými príslušníkmi rodu agresívne bráni. Najväčšími nepriateľmi sú kuna, jastrab alebo sovy.
Viete, že?
Pre kožušinu, ale aj jemnú divinu, bola veverica kedysi lovnou zverou. V niektorých krajinách slúžila jej kožušina ako platidlo alebo súčasť naturálnej dane. Pečené veveričky sa pri hodovaní často vyskytovali aj na slávnostných šľachtických stoloch.